Okrem pamiatok a krásnej prírody sa naše mesto môže chváliť aj mnohými významnými ľuďmi, ktorí robia dobré meno mestu v rôznych oblastiach života:

Mons. prof. ThDr. František Tondra (* 4. júna 1936, Spišské Vlachy - † 3. mája 2012, Košice)

V Spišských Vlachoch máme podľa tohto rodáka pomenované námestie (námestie biskupa Františka Tondru). Zrekonštruované námestie slávnostne požehnal generálny vikár Mons. Anton Tyrol. Súčasťou bolo aj slávnostné odhalenie tabule s podobizňou i menom Františka Tondru. V roku 2016 bol v Spišských Vlachoch odhalený a požehnaný aj pamätník Mons. Prof. ThDr. Františka Tondru

Mons. prof. ThDr. František Tondra sa narodil 4. júna 1936 v Spišských Vlachoch ako štvrté z desiatich detí v rodine tesára. V rokoch 1947 - 1951 navštevoval Ľudovú a meštiansku školu v Spišských Vlachoch. Štúdiami pokračoval na Jedenásťročnej strednej škole v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1954 - 1957 bol študentom Vysokej školy pedagogickej v Bratislave a v rokoch 1957 - 1962 študoval teológiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal 1. júla 1962.

Svoju pastoračnú činnosť začal v Levoči 1. augusta 1962 ako kaplán. V roku 1963 bol preložený do Hnilca, kde pôsobil ako správca farnosti a v roku 1970 do Zázrivej, kde ako správca farnosti pôsobil spolu so svojim, o 11 rokov mladším, bratom Michalom. Popri náročnej pastoračnej práci získal v roku 1978 doktorát z teológie na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Od roku 1978 tam začal pracovať ako asistent, v rokoch 1978 - 1983 prednášal morálnu teológiu a súčasne pôsobil ako duchovný správca v Zázrivej. Po vymenovaní za správcu farnosti v Tvrdošíne v roku 1983 prestal prednášať na bohosloveckej fakulte. V roku 1987 sa stal správcom farnosti v Levoči, neskôr i okresným dekanom. 26. júla 1989 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za spišského diecézneho biskupa.

V Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule ho 9. septembra 1989 konsekroval za biskupa kardinál Jozef Tomko, v tom čase prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Ako biskup mohol naplno rozvinúť svoju činnosť až po páde komunistického režimu v novembri 1989. Stal sa predsedom liturgickej komisie Spišského biskupstva. Zaslúžil sa o obnovenie činnosti Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka a Teologického inštitútu v Spišskej Kapitule, kde prednášal morálnu teológiu a kresťanskú sociológiu. V tomto kňazskom seminári študovali v deväťdesiatych rokoch bohoslovci z troch diecéz Východného Slovenska: Spišskej, Košickej a Rožňavskej diecézy. V deväťdesiatych rokoch bol aj konzultorom Kongregácie pre semináre a katolícku výchovu Apoštolskej Stolice vo Vatikáne. V roku 1992 bol predsedom Biskupskej konferencie ČSFR. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ho 4. apríla 1993 zvolili za prvého predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Túto funkciu zastáva, po opätovných zvoleniach v rokoch 2000, 2003 a 2006, dodnes.

V roku 1993 sa habilitoval na docenta a v roku 1997 bol vymenovaný za univerzitného profesora v odbore katolícka teológia. Je predsedom subkomisie KBS pre bioetiku. Zároveň prednáša morálnu teológiu na Teologickom inštitúte Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Spišskom Podhradí. Je tiež členom vedeckej rady na Katolíckej univerzite v Ružomberku a Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Bohatá je aj jeho publikačná činnosť. Poväčšine sú to odborné výstupy v článkoch s náboženskou, morálnou, sociologickou i spoločenskou tematikou.

Ako spišský biskup sa zaslúžil o vznik mnohých cirkevných škôl na území diecézy a sociálnych i charitatívnych zariadení, ktorých zriaďovateľom je Biskupstvo Spišské Podhradie. Ako predseda Konferencie biskupov Slovenska sa zúčastňuje stretnutí predsedov biskupských konferencií celej Európy a takto reprezentuje nielen Katolícku cirkev, ale aj Slovenskú republiku.

Významné dátumy:

• od 31. 8. 2000 - predseda Konferencie biskupov Slovenska
• člen redakčnej rady Katolíckych novín
• profesor morálnej teológie na Teologickom inštitúte RK CMBF UK v Spišskom Podhradí
• komzultor Kongregácie pre semináre a katolícku výchovu Apoštolskej Stolice vo Vatikáne
• 9. 9. 1989 - Biskupská vysviacka v Spišskom Podhradí - Sp. Kapitule
• 26. júla 1989 - menovaný za biskupa
• 1987 - 1989 správca farnosti, od r. 1989 dekan Levoča
• 1983 - 1987 správca farnosti Tvrdošín
• 1978 - 1983 asistent CMBF v Bratislave
• 1969 - 1978 správca farnosti Zázrivá
• 1963 - 1969 správca farnosti Hnilec
• 1962 - 1963 kaplán Levoča
• 1. júla 1962 Kňazská vysviacka

Rozhovor s Mons. Prof. ThDr. Františkom Tondrom o jeho živote si môžete pozrieť v denníku Postoj

Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik (* 21. júla 1880, Košariská - † 4. mája 1919, Ivanka pri Dunaji)

Milan Rastislav Štefánik pred 113 rokmi v roku 1907 pobudol práve v Spišských Vlachoch, kde žila jeho sestra Oľga Ľudovíta smanželom – učiteľom Eugenom Hajtšom, rodákom zo Spišskej Novej Vsi a ich štyrmi dcérami. Práve Spišské Vlachy sa pre dve z nich stali rodiskom.

Oľga Ľudovíta Hajtšová a jej rodina boli príbuznými, ktorým Štefánik v listoch a krátkych kartočkách adresoval do vtedajších „Szepeš Olaši“ svoje pozdravy a sprostredkoval nám tak vzácne informácie zo svojich ciest.

Na dome v blízkosti radnice sa nachádza aj jeho pamätná tabuľa.

• bol nielen politikom, diplomatom, generálom, astronómom či vedcom, ale i vášnivým cestovateľom, zberateľom a fotografom
• absolvoval dokonca kurz iluzionizmu a triky predvádzal v kruhoch parížskej spoločnosti
• okrem rodných Košarísk navštevoval školy v Šamoríne, aby sa zdokonalil v maďarčine, neskôr v Prešporku, Šoproni a Sarvaši
• ovládal až osem cudzích jazykov
• ako svetobežník precestoval veľa krajín, na svojich cestách navštívil aj ostrov Tahiti, kde ho zaujal každodenný život jeho obyvateľov. Ten zhmotnil v zbierke 270 predmetov nevyčísliteľnej umeleckej a historickej hodnoty
• na Tahiti sa mu podarilo zachrániť kolekciu drevorezieb a drevorytov francúzskeho maliara Paula Gauguina
• za vynikajúce zásluhy o rozvoj astronomickej vedy a záujmov Francúzskej republiky mu prezident Francúzskej republiky udelil vyznamenanie Rytiera Čestnej légie
• Francúzska astronomická spoločnosť mu za početné práce uskutočnené na montblanskom observatóriu udelila Janssenovu cenu
• najvyšší štít Európy Mont Blanc sa mu podarilo aj napriek jeho chatrnému zdraviu zdolať celkom šesťkrát
• na svojich cestách, predovšetkým počas svojej diplomatickej činnosti, sa stretol s ruským cárom Mikulášom II., rumunským kráľom Ferdinandom, talianskou kráľovnou Margaretou a prijal ho tiež japonský cisár, pápež Benedikt XV., premiéri a prezidenti mnohých štátov
• krstným otcom M. R. Štefánika bol notár a hudobný skladateľ Štefan Fajnor, ktorý zhudobnil báseň „Kto za pravdu horí“
• rodinu a rodný kraj navštívil naposledy v roku 1913, keď prišiel na poslednú rozlúčku s otcom, vytúženého návratu domov v roku 1919 sa nedožil
• má 120 sôch - dnes je na území Slovenskej republiky približne 80 a vo svete (celkom v 15 štátoch) cca 30 sôch venovaných tejto významnej osobnosti. Jeho meno nesú okrem pomníkov, pamätníkov a pamätných tabulí aj námestia, ulice, školy, parky, literárne či hudobné diela
• na jeho počesť bola pomenovaná planétka 3571 Milan Štefánik
• podobizeň Milana Rastislava Štefánika bola vyobrazená aj na slovenskej bankovke – päťtisíckorunáčke
• počas svojho života získal významné vyznamenania: Rad Čestnej légie (Francúzsko) – dôstojník Vojnový kríž 1914-1918 (Francúzsko) rytier Rádu sv. Maurica a Lazara (Francúzsko) Čestný vojnový kríž (Taliansko) Rad Sv. Vladimíra (Rusko)

pplk. Emanuel Boháč (* 9.12.1923 † 12.12.2016)

Publicista, literát, vojak z povolania v hodnosti podplukovníka. Narodil sa v roku 1923 v Spišských Vlachoch. Študovať začal na reálnom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, maturoval v Prahe. Počas štúdií dejín svetovej literatúry a estetiky na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe prijal na Slovensku prácu novinára kultúrneho časopisu pre stredné školy Mladá tvorba a stal sa tiež kultúrnym redaktorom mládežníckych novín Smena. Pracoval v printových médiách aj s vojenskou tematikou, v niektorých na šéfovskom poste. Na vyše dve desaťročia zakotvil v Slovenskom rozhlase v Bratislave, kde o.i. profiloval a moderoval poslucháčsky známe relácie vojenskej redakcie, napr. Plná poľná dobrých správ, Vitajte a zaraďte sa! a Na modrej vlne. Je autorom zbierky básní Orchestrion, v ktorej reflektuje hrôzy druhej svetovej vojny. Pre vydavateľstvá detskej literatúry prekladal knihy ruských básnikov. Z češtiny prebásnil výber starej čínskej poézie Perlový záves. V mladosti bol primášom kapely, v ktorej hral na husliach a celoživotne fotografoval.

PhDr. Ján Olejník, CSc. (* 10.5.1921 † 20.04.2017)

Etnograf, muzeológ. Narodil sa v Spišských Vlachoch, kde prežil detstvo a získal základné vzdelanie. V rokoch 1936 – 1941 absolvoval štúdium na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi , 1941 – 1954 sa venoval učiteľskému povolaniu. 1954 – 1958 bol vedúci odboru kultúry pri Mestskom národnom výbore Vysoké Tatry, 1.7. 1958 nastúpil do funkcie etnografa Múzea Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici, kde zotrval až odchodu svojho dôchodku. V rokoch 1956 – 1961 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, získal diplom promovaného etnografa, akademický titul doktor, v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta historických vied na Univerzite J.E.Purkyně v Brne. Vo svojej vedecko-výskumnej práci sa orientoval na duchovnú kultúru podtatranského ľudu a na etnosociológiu. Spolupracoval s rozhlasom, televíziou, podieľal sa na tvorbe scenárov výstav rôznych expozícií. Je autorom vyše 50 vedeckých štúdií, 600 populárnych článkov, 500 prednášok a inštruktáží, autor monografie „ Ľud pod Tatrami“. Martin 1978. Od roku 1960 bol Členom Medzinárodnej komisie pre výskum kultúry ľudu v Karpatoch a na Balkáne, člen Société Internationale d Ethnologie die Folklore v Lunde ( Švédsko), Nordic Institut of Folklore v Turku ( Fínsko), Nationale Geographic Society vo Washingtone (USA),Gessellschaft fur Vor und Fruhgeschichte v Bone (SRN). Pri príležitosti 768. výročia prvej písomnej zmienky o meste Spišské Vlachy mu bolo na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 24.06.2011 udelený titul čestného občana mesta Spišské Vlachy, kde predniesol báseň, ktorú venoval svojmu rodnému mestu Spišské Vlachy v spišskom nárečí. Zomrel vo veku nedožitých 96 rokov, pochovaný je na cintoríne v Novom Smokovci. Tu-viď báseň

Vojtech Bača, pseud. Dušan Žehran (1914 – 1959)

Nnovinár. Narodil sa v r.1914 v Spišských Vlachoch. Do r. 1933 študoval na gymnáziu v Sp. Novej Vsi. V r. 1933- 1938 na Právnickej fakulte KU v Prahe. Ako redaktor pôsobil v Čs. rozhlase v Prahe, v slovenskom rozhlase v Bratislave. Po vojne pracoval ako redaktor v novinách Práca, Ľud. Zomrel v r. 1959 v Bratislave.

Jozef Fabini ( 1908 – 1984)

Maliar, národný umelec. Narodil sa v r. 1908 v Olcnave. V rokoch 1920 – 1928 študoval na gymnáziu v Levoči, Sp. N. Vsi ( chcel sa stať žiakom J. Hanulu) a Košiciach, v r.1928 – 1932 na právnickej fakulte UK v Bratislave. Od r. 1936 navštevoval večerné kurzy kreslenia, súkromne sa vzdelával v Bratislave, od r. 1940 na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT, súbežne absolvoval na FF UK dejiny umenia a archeológiu. Maliarstvo sa postupne stávalo jeho hlavným povolaním, stal sa riaditeľom Štátneho východoslovenského múzea v Košiciach. V jeho tvorbe prevládala krajinomaľba Zemplína a Spiša. Počas jeho života mu boli udelené ceny : Tvaru (1952), Ministerstva kultúry na 1. bienále maľby (1969), na 1. medzinárodnom bienále maľby v Košiciach (1972), V r. 1973 získal titul zaslúžilý umelec, v r. 1979 národný umelec. Zomrel v r. 1984 v Košiciach, pochovaný je na mestskom cintoríne v Spišských Vlachoch.

Irena Fischerová (1913 – 1980)

Pedagóg. Narodila sa v r. 1913 v Spišských Vlachoch. Ako 1. Vlašanka absolvovala gymnázium v Sp. N. Vsi v r. 1932. V štúdiu pokračovala vna FF v Bratislave, odbor slavistika a germanistika. Poskonšení štúdií pôsobila ako profesorka na gymnáziu v Martine, neskôr v Sp. Novej Vsi (1958 – 1954) ako riaditeľka Rehoľného dievčenského gymnázia (1943 – 1945), neskôr v Krompachoch. Od r. 1960 odchádza na Pedagogický inštitút do Košíc, v r. 1964 na Pedagogickú fakultu v Prešove. Od r. 1978 bola na dôchodku. Zomrela v r. 1996. Je pochovaná na Mestskom cintoríne v Spišských Vlachoch.

Imrich Jenča (1918 – 1980)

– rozhlasový publicista, režisér. Narodil sa v r. 1918 v Spišských Vlachoch. V r. 1937 – 1937 študoval na gymnáziu v Nitre, Spišskej Novej Vsi a Košiciach.Od r. 1937 pôsobil ako hlásateľ rádiožurnálu v Košiciach, neskôr ako hlásateľ, redaktor, režisér, zástupca šéfredaktora slov. rozhlasu v Bratislave. Vynikol jazykovo bezchybným prejavom a výbornou hlasovou dispozíciou. Presadil sa aj ako režisér rozhlasových hier aj ako herec v televíznom dabingu. Za svoju prácu získal viaceré ocenenia, napr. v r. 1967 bol vyznamenaný za vynikajúcu prácu, r.1970 získal čestný odznak ČSTV, r. 1974 sa stal nositeľom ceny ZSDU za vynikajúce výkony v rozhlase r. 1977 získal titul zaslúžilý pracovník rozhlasu. Zomrel r. 1980 v Bratislave.

Ladislav Kiczko ( 1951 – )

– pedagóg, vedecký pracovník. Narodil sa v r. 1951 v Krompachoch. V r. 1967 – 1970 študoval na gymnáziu v Sp. Novej Vsi, v r. 1970 – 1975 na FF UK v Bratislave filozofiu – nemčinu. Od r. 1975 pracuje na Katedre filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave. V pedagogickej a vedeckej činnosti sa venuje dejinám filozofie 19. a 20. storočia, osobitne dejinám nemeckej filozofie. Je spoluautorom knižných publikácií : Konfrontácia s pozitivizmom, Za zrkadlom moderny. Venuje sa prekladateľskej činnosti odbornej filozofickej literatúry z nemčiny a ruštiny.

Ján Štiavnický (1937 – 1993)

– spisovateľ. Narodil sa v r. 1937 v Spišských Vlachoch. Po maturite na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi študoval na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach ( pre chorobu nedokončil ). V rokoch 1961 – 1966 pracoval ako vedúci laboratória v kúpeľoch vo Vyšných Ružbachoch. Od r. 1966 pôsobil v Slovenskej televízii v Košiciach ako vedúci literárnodramatického vysielania, redaktor Lastovičky a Magazínu pre deti. Sústavnejšie sa literárnej tvorbe začal venovať od r. 1961. Popri knižnej tvorbe je autorom niekoľkých desiatok drobných literárnych útvarov publikovaných časopisecky. Patrí medzi najproduktívnejších slovenských spisovateľov. Knižne vydal okolo 30 titulov. Najviac jeho diel je určených pre deti. Za svoju literárnu činnosť získal Cenu slov. literárneho fondu 1985 za Povesti z dávnych vekov, II. Cenu literárnej súťaže v zobrazení skutočnostiv r. 1985, Cenu mesta

Elemír Terray (1922 – 1998)

– germanista, pedagóg, vedecký pracovník. Narodil sa v r. 1922 v Spišských Vlachoch. Gymnázium v Spišskej Novej Vsi ukončil v r. 1941, vysokoškolské štúdia na FF UK v Bratislave absolvoval v r. 1945. Pracoval ako profesor na učiteľskej akadémii v Sp. Novej Vsi (1945 – 46), neskôr ako pracovník Univerzitnej knižnice v Bratislave (1952), ako vysokoškolský učiteľ na FF UK v Bratislave (1953-1990). Zaoberal sa problematikou nemeckej literatúry v 18. a 20. stor. Bol autorom a spoluautorom niekoľkých vedeckých prác, štúdií, článkov, ktoré publikoval v našich a zahraničných časopisoch. Výsledky výskumu prezentoval na rôznych vedeckých kongresoch, konferenciách, sympóziách, seminároch. Ako hosť prednášal na univerzitách v Halle, Jene, Lipsku, Berlíne, Londýne, Viedni, Salzburgu, Insbrucku, Glazi, Krakove, Cambrige a i. Zomrel v r. 1998 v Spišských Vlachoch, pochovaný je v Bratislave.

Simonides Ján (1648 - 1708)

- narodil sa v Spišských Vlachoch, farár, v roku 1674 bol odsúdený na smrť počas náboženských nepokojov. Rozsudok však nevykonali, ale poslali ho na galeje. Po 30 ročnom exile sa vrátil a pôsobil v Banskej Bystrici. Písal svoje príhody z vyhnanstva. Jeho dielo reprezentuje najlepšiu slovenskú memoárovú prózu v 17. storočí.

Böhm Jozef Daniel (1794 – 1865)

– sochár, maliar, roku 1831pôsobil ako dvorný medailér vo Viedni, roku 1836 ako riaditeľ ryteckej akadémie. Predstaviteľ viedenského klasicizmu v medailérstve.

Kalchbrenner Karol ( 1807 – 1886)

– mykológ, od roku 1832 evanjelický farár v Spišských Vlachoch. Spracoval huby zo Spiša, Uhorska, Austrálie, Oceánie, Tibetu, Číny...Jeho herbár obsahoval desaťtisíce rastlín. Bol členom Uhorskej akadémie vied, člen austrálskej botanickej spoločnosti New South Wales Linnean Society.

Kamenická Elena (1917 – 1953)

– vlastným menom Valéria Lukáčová – spisovateľka, písala básne, črty, fejtóny, poviedky, novely. Pre československý rozhlas v Košiciach pripravovala dramatizácie literárnych diel.

Dulai Emil

– narodil sa roku 1915 v Spišských Vlachoch. Ako 15 ročný odchádza do Francúzska. Pôsobil ako profesor francúzštiny a angličtiny, no popri tom aj maľuje. Mal mnoho výstav vo Francúzsku a v roku 1986 aj v Bratislave.

Minarčíková Anna ( 1908 – 1977)

– narodila sa v Spišských Vlachoch, kde ako učiteľka hrávala divadlo. Od roku 1950 pôsobila v Divadle Jonáša Záborského ako herečka. Stvárnila asi 50 charakterových postáv našej aj svetovej dramatiky.

Cpin Štefan (1919 – 1971)

– maliar, grafik. V maliarskej tvorbe, v akvareloch a gvašoch, tvoril obrázky dedinského života. Venoval sa ilustráciám kníh pre deti a mládež.

Jablonowski Jozef (1863 – 1943)

– entomológ, priekopník biologického boja proti škodcom v poľnohospodárstve, autor monografií a brožúrok pre poľnohospodársku prax.

Vásárrhelyi Pavol (1795 – 1846)

– zememerač, vodohospodár, inžinier, člen Uhorskej akadémie vied. Vypracoval spádovú mapu Uhorska, jeho triangulačné, nivelizačné, hydraulicko-meračské a riečno-regulačné plány a merania boli publikované v Budapešti.

Salaj Ladislav (1921 – 1988)

– upravovateľ ľudovej hudby, rozhlasový pracovník. Pracoval ako hudobný režisér a externe vyučoval hru na akordeón na konzervatóriu v Košiciach. Zbieral a upravoval ľudové piesne.

Förster Eugen (1879 – 1919)

–historik, archivár. V rokoch 1904-19 archivár Spišskej župy v Levoči. Vypracoval skartačný poriadok a zoznam šľachtických erbov – armálesov. Spoluvydavateľ Hainovej levočskej kroniky.

Fuzák Ľudovít (1898 – 1971)

–administratívno-správny pracovník. Ako notár pracoval na rôznych miestach Slovenska i v Poľsku. V rokoch 1922 – 45 pôsobil ako notár v Spišských Vlachoch. Vydával rôzne príručky, prispieval do časopisov, vydal monografie o Spišských Vlachoch a protireformačných bojoch v Spišských Vlachoch.

Jenča Imrich (1918 – 1980)

– rozhlasový publicista, režisér. V rozhlase pôsobil od roku 1937, najprv ako hlásateľ, neskôr ako reportér rozhlasového spravodajstva, napokon ako vedúci relácie rozhlasové noviny. Pôsobil aj ako ochotnícky herec, ako herec v dabingu.>

Kušinský Arnold (1833 – 1918)

– náboženský spisovateľ, pedagóg. Profesor latinčiny, nemčiny, maďarčiny, zemepisu a matematiky na rehoľných gymnáziách v Rožňave, Košiciach, Oradei. Autor učebníc, modlitebnej knižky pre mládež.

Petrek Michal (1922 – 1972)

– maliar, výtvarný pedagóg. V rokoch 1951 – 56 študoval na VŠVU v Bratislave u profesora J.Mudrocha. Od roku 1962 odborný asistent na Katedre výtvarnej výchovy UPJŠ v Prešove.

Posewitz Samuel (1800 – 1871)

– lekár. Absolvoval medicínu na peštianskej a viedenskej univerzite. Od roku 1830 hlavný lekár provincie 16 spišských miest. Zriadil v Tatranskej Lomnici prvý vodoliečebný ústav v Uhorsku.

Volný Jozef (1819 – 1878)

– banský inžinier, odborník v železiarstve. Študoval na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V rokoch 1844-49 tajomník kráľovského komisára pre banské mestá, 1850 vedúci železiarne v Kružlovej Huti pri Bardejove, 1852riaditeľ železiarní grófa Nádasdyho v Betliari, od roku 1872 generálny riaditeľ Salgotarjáskej železiarskej spoločnosti.