SPIŠSKÉ VLACHY alebo OLAZI, OLOZY, OLOSCI, WLAHI, WLACHY, VILA LATINA

Spišské Vlachy ležia v juhovýchodnej časti Hornádskej kotliny vo výške 389m nad morom.
        Po tatárskom vpáde sa uhorský kráľ Belo IV. snažil osídliť spustošené územie, pozýval hostí, a tak sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu usadili Valóni. Aby si ich Belo IV. získal, udelil im listinou z 31. mája 1243 významné práva a privilégia, ktoré sú zároveň prvou písomnou zmienkou o meste.
        V roku 1404 daroval Žigmund tunajšej fare obec Kolinovce. O osem rokov neskôr sa ako jedno z 13-tich najvýznamnejších zo zväzku 24 spišských miest ocitajú na dlhých 360 rokov v poľskom zálohu. V roku 1923 im bol titul mesta odňatý a stali sa obcou, avšak uznesením Slovenskej národnej rady z 28. apríla 1992 boli Spišské Vlachy znovu vyhlásené za mesto. V erbe majú v hornej časti v červenom poli dvojramenný kríž, v dolnej časti v modrom poli hlavu sv. Jána Krstiteľa.
       K rozvoju mesta a zvýšeniu jeho obchodného významu výrazne prispela jeho priaznivá poloha pri "veľkej" ceste, tzv. gemerskej, ktorá spájala Spiš s Dolnou zemou a Poľskom. Spišské Vlachy označované aj ako banícke mesto "Bergstat", mali podľa privilégií získaných od uhorských panovníkov právo konať štyri výročné jarmoky v roku, neskôr týždenné trhy.
       Richtár "prepositus", čiže predstavený, bol nielen prvým predstaviteľom mesta, ale aj sudcom. V 14. storočí fungoval vo Vlachoch mestský hospital sv. Vavrinca. Najväčší rozmach zaznamenalo mesto v 16. až 18. storočí v období rozvoja remesiel. V roku 1770 malo asi 150 remeselníkov, najviac bolo ševcov.
       V r. 1888 patrili Spišské Vlachy k mestám so zriadenou sporiteľňou a v r. 1905 sa podieľali na vybudovaní prvej telefónnej linky na Spiši. Z vlastnej elektrárne si zabezpečili verejné osvetlenie. Po roku 1900 tu vznikol závod na spracovanie ľanu, tehelňa, bratia Zavillovci založili klampiarsku dielňu a začala pracovať drevená a kamenná píla. Stredoveký vzhľad stratilo mesto po ničivých požiaroch, kedy pri opravách boli štítové strechy nahradené sedlovými. Niekoľko meštianskych domov sa však zachovalo. Rozsiahle ničivé požiare v r. 1666 a 1862 podnietili 12. októbra 1863 mestské zastupiteľstvo k založeniu prvého dobrovoľného požiarneho zboru na Slovensku.
       Medzi historické pamiatky mesta patrí pôvodne románsky kostol sv. Jána Krstiteľa, po roku 1434 neskorogotický prestavaný s barokovým interiérom, dvojdielna bronzová krstiteľnica z r. 1497, krucifix z okruhu Majstra Pavla z Levoče, pôvodne gotická budova bývalej radnice, postavená v 15. storočí s prístavbou zo 17. storočia, kde časť budovy slúži ako kostolík s neskorogotickým skriňovým oltárom z čias okolo roku 1500, budova rímsko-katolíckej fary pôvodne gotická z 15. storočia, neskôr renesančne prefasádovaná, Mariánsky barokový stĺp z roku 1727, evanjelický románsky kostol z roku 1787, ku ktorému bola neskôr pristavaná veža, a tak nadobudol dnešnú podobu. Najstaršia zmienka o knižnici, ktorá vznikla pri kostole v Spišských Vlachoch, pochádza z 15. storočia. Fond knižnice tvorili náboženské knihy - kódexy. Najstaršia zmienka o škole, kde sa vyučovalo latinsky, je z roku 1592. V roku 1787 vznikla v Spišských Vlachoch prvá zmiešaná obecná škola na Spiši. Popri ľudovej škole bola v roku 1926 otvorená učňovská škola. Rozhodnutím ministerstva školstva a národnej osvety bola zriadená Štátna meštianska škola. V roku 1931 vznikla i kuratoriálna Odborná hospodárska škola, ktorú v roku 1941 preložili do Spišskej Novej Vsi.
        Medzi najvýznamnejších rodákov Spišských Vlách patria medailér a sochár Jozef Daniel Böhm, akademickí maliari Ján Ilavský a Michal Petrek, mykológ Karol Kalchbrenner, spisovateľ Ján Štiavnický, spišský biskup Frentišek Tondra, Pavol Vásárhelyi - zememerač, vodohospodár a Ján Vajdovský - teológ, historik umenie, pedagóg atď. Detstvo tu prežili aj akademickí maliari Štefan Cpin a Jozef Fabíni, ktorý je v Spišských Vlachoch aj pochovaný. V súčasnosti žije v 764-ročných Spišských Vlachoch vyše 3500 obyvateľov.

História v kocke

• 31. mája 1243 - prvá písomná zmienka o meste
• rok 1404 - Žigmund daroval fare obec Kolinovce
• rok 1412 - mesto na 360 rokov do poľského zálohu
• rok 1923 - odňatý titul mesta, mesto sa stáva obcou
• 28. apríla 1992 - znovu vyhlásenie za mesto
• 14. storočie - vznik mestského hospitala sv. Vavrinca
• 16. - 18. storočie - najväčší rozmach mesta v období rozvoja remesiel
• rok 1888 - zriadená sporiteľňa
• rok 1905 - spolupráca na vybudovaní prvej telefónnej linky na Spiši
• rok 1900 - vznik závodov (spracovanie ľanu, tehelňa, klampiarska dielňa, drevená a kamenná píla)
• roky 1666 a 1862 - mesto zachvátili ničivé požiare
• 12. októbra 1863 - založenie prvého dobrovoľného požiarneho zboru na Slovensku
• rok 1592 - najstaršia zmienka o škole, kde sa vyučovalo latinsky
• rok 1787 - vznik prvej zmiešanej obecnej školy na Spiši
• rok 1926 - otvorená učňovská škola a Štátna meštianska škola
• rok 1931 - vznik kuratoriálnej Odbornej hospodárskej školy
• rok 1931 - Odborná hospodárska škola preložená do Spišskej Novej Vsi